Ihlovanie je druh mechanickej výstuže, ktorá sa začala používať pri výrobe plsti. Už v roku 1870 vyrobila britská spoločnosť prototyp vpichovacieho stroja. Avšak až v 40. rokoch minulého storočia voda významným spôsobom vylepšila starý akupunktúrny stroj, ktorý položil základ pre vývoj modernej akupunktúrnej technológie. V roku 1957 spoločnosť James hunter vykonala ďalšie vylepšenie mechanizmu vyváženia excentrického kolesa vretenového pohonu ihlového stroja tak, aby rýchlosť šprintu dosahovala 800-krát / min. Neustálym používaním nových technológií a nových materiálov sa výkon moderného akupunktúrneho stroja výrazne zlepšil. Rýchlosť a šírka stroja môžu dosiahnuť 3000 krát / min, respektíve 16 metrov.
Základným princípom metódy vpichovania je: opakovane vpichovanie nadýchaného pásu ihlou s trojuholníkovým prierezom (alebo iným tvarom) a háčikom na okraji. Keď sú tisíce ihiel vložené do pásu 1, bude háčik na ihle 2 niesť nejaké vlákna na povrchu pásu s ihlou cez sieťku. Súčasne bude v dôsledku pôsobenia trenia web komprimovaný. Keď ihla vstúpi do určitej hĺbky, opäť sa zdvihne. V tejto dobe, pretože hrot je v smere hodinových ručičiek, vlákno opúšťa hrot a zostáva v sieti s vláknami v takmer zvislom stave, rovnako ako mnoho vlákien East&„; sieťku z vlákien pribite, aby sa sieť zo stlačeného vlákna nevrátila do pôvodného stavu, čo spôsobí, že ihla prepichne netkanú textíliu s určitou hrúbkou a pevnosťou.
